ohlasy
„Nová kniha Michala Talla má charakter intelektuálnej poézie – je určená čitateľom či čitateľkám, ktoré sa k literatúre stavajú procesuálne, teda majú vôľu objavovať, dopĺňať i prehodnocovať predostreté myšlienky, aktívne vstupovať do textov, aby ich prepájali so svojím skúsenostným komplexom. Je dobrou ukážkou toho, že aktuálnu problematiku možno (znovu)prehodnocovať prostredníctvom tradovaných kultúrnoumeleckých i filozofických predstáv a na tradíciu možno nahliadať cez perspektívu súčasnosti. Apel, ktorý je zbavený moralizátorskej rétoriky i vyprázdneného spasiteľského gesta, nadobúda nový rozmer aj v aktuálnom spoločenskom dianí. Zdá sa, že umelecké sondy – štúdie o psychike človeka vo vypätých situáciách sa nikdy nestanú prežitkom – vari i preto sa kontúry minulosti rozplývajú, ale nevytrácajú sa definitívne.“
- Anna Bukovinová, Knižná revue 06/2022
"Apokalyptické motivy provazují sbírky slovenského básníka Michala Talla, jedné z nejvýraznějších postav česko-slovenské básnické scény, pro niž mě mnohokrát napadl archaický výraz vidoucí. Tallova poezie se rozpíná od chladivé racionality k magmaticky horkému zřídlu imaginace, proniká ji romantická jednota mezi osobním milostným a kosmickým životem."
- Adam Borzič, Tvar 11/2020
"Michal Tallo svojou druhou zbierkou potvrdzuje, že je jedným z najvýraznejších hlasov, aký naša aktuálna poézia má. Ústrednou tému knihy je (ne)opätovaná, premenlivá a vášnivá láska nadľudských, priam galaktických rozmerov, sofistikovane a nejednoznačne napájaná na presahy rôzneho typu. Hoci je Tallovmu subjektu blízky pátos a často je v područí premrštených emócií, oboje jednak úspešne korešponduje s obsahovou líniou textov – umiernenosť by im vzhľadom na ňu ubrala z účinnosti –, jednak nezachádza za hranu ani neprepadá sitom (umeleckej) presvedčivosti, a to aj vďaka premyslenej koncepcii, nevídanému zmyslu pre mieru v nadmiere, funkčnému využívaniu výrazových prostriedkov, prevažne invenčnej obraznosti a v neposlednom rade myšlienkovej komplexnosti a mnohohlasnosti. Tá sa týka aj nie vždy ľahko dešifrovateľných interpretačných plánov (a to aj v rámci jednej zo zvolených možností), ktorých jednoznačnejšie uchopenie ani nie je nutné. Recepčne rozostrenejšie vrstvy sú na prospech knihy, ktorej textový svet letí časmi, (online) realitami, budúcimi (ne)možnosťami, vesmírom..."
- Derek Rebro, Vlna 77/2018
“Povedala by som, že Tallo veľmi efektne využíva princíp zveličenia. Hyperbola tu zasahuje nielen formálnu, ale i významovú stránku básne. Lyrický subjekt a jeho prežívanie vzťahových peripetií naberá monštruózne rozmery. Často ide o mimoriadne esteticky pôsobivé obrazy, ktoré v súčasnej slovenskej literatúre nemajú obdobu.”
- Eva Urbanová, Vertigo 1/2019
"Jedním z úkolů poezie je zachytit to, co žádný jiný výrazový prostředek vyjádřit nemůže. V této sbírce zachycuje hluboce intimní bezcílné bloumání, ztrácení a navazování spojení, paniku z blízkosti i samoty. A pro vyjádření takových stavů je poezie skvělým médiem. Sbírka Δ navíc umocňuje tento druh chaosu a přerušení vloženými průhlednými listy a velmi kreativním uspořádáním textu. Michal Tallo opět dokládá, že je mistrem stylu."
- Magdaléna Šipka, Tvar 19/2019
„Prvá básnická zbierka Michala Talla je najprecíznejším a najkompletnejším debutom od začiatku tisícročia. Je náročným pohľadom na seba, na nás: použitím úplne nového jazyka digitálneho času nezatracuje ten predchádzajúci kvázi "ľudský", ale prepája ich jemnou nerozpletiteľnou sieťou. Texty európskeho štandardu poézie: ostré: jemné a pravdivé aj blúdiace a mihajúce sa na modrých monitoroch.“
- Mila Haugová, Vlna 69/2016
Michal Tallo (1993) je spisovateľ, prekladateľ a publicista. Vydal básnické zbierky Antimita (2016, Drewo a srd), Δ (2018, Drewo a srd) a Kniha tmy (2022, Literárna bašta). V roku 2024 mu vyšla prozaická kniha Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta). Organizačne spolupracuje s niekoľkými filmovými a literárnymi festivalmi, pôsobí ako koordinátor súťaže Básne SK/CZ, vo vydavateľstve BRAK spoluvedie a rediguje básnickú edíciu Lentikular. Jeho tvorba bola preložená do mnohých jazykov a publikovaná v niekoľkých zahraničných antológiách; ukrajinský preklad zbierky Antimita vyšiel v roku 2018 vo vydavateľstve Krok. V roku 2020 bol nominovaný na medzinárodnú Cenu Václava Buriana. Pravidelne moderuje autorské čítania, diskusie o súčasnej literatúre či filme a reláciu Rádia Devín Ars litera. Básne, prózu a texty o filmoch či knihách publikuje v časopisoch a v rozhlase doma aj v zahraničí (Glosolália, Knižná revue, Vlna, Rozum, Vertigo, Kapitál, Tvar, A2 a i.). Knižne mu tiež vyšli preklady Andrewa McMillana či Seána Hewitta.
kontakt
Δ (úryvky)
akoby si nevedel, že čokoľvek povieš, pomyslím
si opak, čokoľvek povieš, pomyslím si to, pomyslím
si, ešte neviem, v koho záujme, kto sa nepozerá, kto
sa približuje, ešte ho nevidím, cítim,
ako sa približuje, nič nehovorím, obzerám sa,
únikové východy, do všetkých smerov, je tu, nepozrieť sa
mu do tváre, niečo vie, alebo tuší,
neexistujem, nie dnes, je to jasné, no ak si ma nevymyslel,
ak nie on, alebo ty, koho ústami rozprávam, kto
za mnou stojí, čo si myslí, myslíš, keď sa na mňa pozerá,
pozerá sa na mňa a tvrdí, že to pozná, dobre pozná, hovorí
čosi o úzkosti, ktorá pominie, hovorí,
a neovláda pri tom vlastný jazyk, chcem namietnuť, musím
využiť objavené, no zasekne sa
vo mne ľudská reč, zlyhá
výslovnosť, meniace sa telo, nohy
bez citu a ľudské dýchanie, nepotrebná aktivita
možno by to ani nemusel byť ostrov. existuje krajina, ktorej územie pripomína ľudskú ruku, nesedí
iba počet a rozmiestnenie prstov. sú mestá natiahnuté do dĺžky tak veľmi, že by si si nikdy netrúfol odhadnúť, ako málo
ľudí v nich naozaj žije; ako málo je ich nevyhnutné stretnúť. alebo táto ulica, o nej som ti už povedal všetko. táto stolička.
preležaný nábytok, čajový servis. hranice tohto bytu. tieto okná: vidím z nich mesto, pokus o park, novostavbu, ktorá
pribudla a zablokovala výhľad rýchlejšie, než si sa vôbec stihol rozhodnúť.
ty zatiaľ ležíš skrútený tristo kilometrov odtiaľto, neschopný pohybu. viníš nedostatok spánku, nevhodné jedlo či
nervozitu, no je ti aj akosi inak. neviem ti pomôcť: uhádnuť obrysy, načrtnúť povahu priestoru, v ktorom sa konečne
prestaneš báť. toľko vecí vo mne ťa chce chrániť. zhmotňujem jednu za druhou, pripisujem im mená a tváre, až ich
napokon nechávam odísť a žiť vlastným životom. prechádzaš okolo nich na ulici.
ak sa ťa náhodou dotknú, nemajú ti ma prečo pripomenúť.